- Konečne zmizla. Čo si myslí, že mám celý deň na dáke návštevy? Veď nevidí, že mám veľa roboty? - mrmlal si popod nos kľačajúci starec podkladajúc do kotla polienko. Jeho zanietený výraz tváre a absolútny nezáujem o to čo sa deje vonku jednoznačne hovoril, že ho niečo pohltilo.
Strýc Martin bol známym alchymistom v tejto obci. Takmer 80. ročný starec, pýšiaci sa stále dobrou kondíciou, ktorá sa prejavovala celodennou pracou na statku, proste miloval alkohol. Všetky indície však naznačujú, že to však bolo naopak, že alkohol si vybral jeho. Bez popierania, strýc Martin si rád vypil, no to nebolo na celej veci to najdôležitejšie. Viac ako pitie pálenky, ho zaujímal samotný proces tvorby tohto nápoja. Napriek tomu, že nikdy nevidel Mendelejevovu tabuľku chemickych prvkov, o chémii toho vedel dosť na to aby vydestiloval 55% slivovicu.
Posledné týždne však jeho chemická vášeň prekročila mieru. Stále viac a viac sa schovával v starej šope, postupne prestal mať záujem o gazdovstvo a vonku vychádzal iba kvôli spánku a jedlu. Dokonca aj to mu postupne prestalo chutiť, čo spôsobovalo starosti jeho žene. Po tom, čo minulú nedeľu vymeškal aj omšu, po dedine sa začalo pošuškávať o jeho zdraví. Niektorí vraveli, že je už v nemocnici, starenka zo susednej dediny cestujúc k doktorovi, dokonca v rannom autobuse vyhlásila spolusediacim kolegyniam, že už je po ňom a že mu bola aj na pohrebe.
A skutočne so strýcom Martinom sa diali zvláštne veci. Jeho nadmerný alchymistický zápal ho pochytil, pred mesiacom, presne štrnásteho v utorok doobeda, kedy po roku čakania otvoril niekoľko 200 litrových sudov a usúdil, že je čas vykrútiť z tej zmesi pálenku.
Neobyčajne štedrý minulý rok, kedy vrhla toľko svojich plodov ako sviňa prasiat, urobil príjemné vrásky na čele každému ovocinárovi. Preplnené a preťažené konáre ovocných stromov podopreté úzkymi prútmi liesok oznamovali, že tento rok bude iný ako predošlé a bude sa na neho spomínať ešte o takých 20 rokov.
- Stará, nechcem maľovať čerta na stenu ale niesom si istý, či budeme mať dosť fľašiek. Keď pôjdeš na besedu do Jozefíny popýtaj pre mňa zopár prázdnych fľašiek. Po tom kare musí ich mať aspoň dve prepravky. - ustráchane, márne sa snažiac zakryť svoju radosť vraví strýc Martin sediac v kuchyni, ked si urobil krátku prestávku .
- Ty keby si radšej išiel na cintorín nám hrob zriadiť a nie o pálenke rozmýšľať. Veď si nevidel jaká tráva na ňom rastie? Veď nás čo chvíľa začnú ohovárať - odvetila starena a na stôl položila tanier s polievkou. Strýc Martin ešte zjedol polievku, nalial si pohár ovocného vína a zmizol v šope za svojími chemickými pokusmi.
- Už tam nieje toho veľa. Do večera som s tým hotový - utešuje sa strýc Martin krútiac obrovskou kľukou na destilačnom prístroji. Strýc si sadol za stôl a do rúk zobral noviny, ktoré mali slúžiť na rozkládanie ohňa a zaujato sa začítal. Nič nové pod sĺnkom - páni zasa niečo rozkradli, fabriku budú rušiť, Amerika sa bije s Arabmi a plyn pôjde hore.
- No toto nám bolo treba? Nebolo nám lepšie s Rusmi? To bol poriadok, a nie tento bordel! - vraví si starec sám pre seba kladúci hlavu na stôl. Nie strýc Martin nezomiera, zo žiaľu nad stavom sveta, iba pokojne ako to má vo zvyku robiť každý deň si dožičal popoludňajší spánok.
- Dominus, spíte? - sú prvé slová mladého chlapca, ktorý sa ako blesk po necelej minúte koncentrovaného premýšľania zjavil v tmavej komore, plnej fliaš s tekutinami, malými kotlíkom v rohu, množstvom pergamenov na poličke a kresbami na stenách, tak čudesnými, že si zaslúžia samostatnú vetu. Tak prvé dve maľby boli náčrtmi nejakých exotických rastlín, z ktorých jedna vysoká ako strom si pochutnávala na nejakej osobe. Oproti nim na druhej strane sa vynínala hrdinská postava nejakého kráľa alebo bojovníka, ktorému garde na následnom obrázku hanblivo usmievajúca postava nahej ženy a prastarý pergamen popísaný čudným písmom, pravdepodobne hebrejčinou.
Zahanbený Patrício sklopil zrak a usudzujúc, že urobí lepšie ak zmizne, otvára dvere. Dominus vediac, že je už po odpočinku, mu však pohybom ruky naznačuje aby povedal, s čím tu prišiel.
- Tak to v žiadnom prípade - robotu treba urobiť poriadne alebo vôbec nerobiť. Ty tiež keď píliš poleno napol, tak neprestaneš v strede. - Klepe si na čelo Dominus, stojaci medzitým pri okne, občas pozorujúci dianie vonku. Jeho pohľad práve zablúdil na vojakov, vedúcich nejakého lotra na popravisko. V prvých radoch už nedočkavo stoja verní fanúšikovia tejto zábavy, krčmár z najbližšej krčmy pomaly rozložil svoje detašované pracovisko pri hradbách a deti poskakujú okolo v kutni zahaleného kata, prosiac ho aby si pre väčšiu zábavu vzal tú tupšiu sekeru. Kat, známy to milovník mládeže a ako sa vraví "za každú srandu" nechce im pokaziť radosť a na svoj vek celkom rýchlo mizne v uličkách po tupšiu sekeru. Kedže miestny páter dole ešte nieje, Dominus má dobrú polhodinku k dobru aby sa dostavil včas na tento kultúrny vrchol týždňa. Kultúrny vrchol taký veľký, že bez poriadnej popravy si miestni obyvatelia ani nedokážu predstaviť bežný život a jej absencia má za následok masové nepokoje. Udržanie poriadku sa zabezpečilo importom väzňov z iných krajov, občasným príchodom komediantov alebo iba tak - udávaním a vymýšľaním rôznych obvinení.
- Tá simulantka? Čo si vymyslí na budúce? Mrle? Keď už má tie dni spočítané, tak načo sem prišla? Na druhej starne, aspoň, že dobre platí a to je najdôležitejšie. Prevar jej liter červeného vína a palinou a daj jej tie pilulky čo minule. Iné aj tak nemáme.... a Pátrovi daj vedieť nech jeho hrobár už pomaly, pre istotu začne kopať hrob. -
Patricio pokývnutím hlavy naznačil, že rozumie príkazom a ich splnenie nie je pre neho žiaden problém odchádza ale už o pár minút je zasa naspäť.
- No dnes mi celý deň robíš úsmev na tvári. To už je štrnásteho? Ach ako ten čas letí. Hm, tentokrát ukážeme mu tú blblajúcu zelenú tekutinu, čo po vsypaní prášku sčervenie a vykypí -
- Vážne? Nevadí, moje alchymistické bádanie, za ktoré nás tak štedro platí je plné prekvapujúcich vynálezov. Zajtra pánovi vojvodovi ukážeme celkom nový pokus - ohnivú vodu. Milý Patricio, iste si si všimol zvláštny zápach v tejto komore. Je to sprievodný jav môjho pokusu so skvaseným ovocím. Teraz sa ničoho nedotýkaj, iba pozoruj -
Dominus berie karafu s kvapalinou a rozlieva trochu na stôl, ktorú vzápätí svietnikom zapaľuje. Kvapalina zo začiatku protestuje, no po pár sekundách sa rozsvieti krásnym modrastým plameňom.
- Dominus, Vy ste sa určite upísali diablovi! Veď to je neuveriteľné! Spojiť dva základne elementy sveta - oheň a vodu - do jedného... veď o to sa nesnívalo ani bájnym egyptským mystikom. Pán vojovoda bude určite nadšený, že má takého mudrca, ba čo, rovno nového Hypochondra na dvore a štedro sa Vám odmení. -
- Bez diskusie Patricio, bez diskusie . No ešte sme stále len na začiatku cesty. Niečo mi vraví, milý, že táto substanica nám ešte neprezradila všetky svoje tajomstvá a tomuto modrastému plameňu bude patriť budúcnosť. Možno nová zbraň, všeliek alebo azda .... -
- Elixír nesmrteľnosti... No dosť bolo na dnes vážnych vecí. Priprav mi kabát a poďme rýchlo dole na námestie aby sme nepremeškali chystajúci sa skromný pokrm, ktorý aspoň trochu zasýti náš hlad po kultúre a niečom vyššom...
Komentáre