Politická atmosféra Británie pred 30 rokmi sa vyznačovala, podobne ako vo väčšine vtedajších európskych štátov prítomnosťou silných odborových zväzov. Tento ťažko podchytiteľný element pôsobiacia ako opozíca každej vlády mal hlbokú tradíciu v politických bojoch, ktoré sprevádzali vývoj trhového hospodárstva. Veľké štrajky v 19. a na začiatku 20. storočia pomohli formovať práva ako napr. osemhodinový pracovný čas, minimálna mzda alebo bezpečnosť práce, ktoré dnes považujeme za prirodzenú časť zákonníka práce.
V druhej polovici 20. storočia však pre povojnové vlády boli odborové zväzy až príliš silné a príliš ovplyvnené socialistickou ideológiou. Najsilnejšími a najradikálnejšími zväzmi tohto obdobia boli jednoznačne odborové zväzy baníkov.
Zástava jednej z baníckych lóží
Predvojom veľkého štrajku baníkov z roku 1984, bol iný štrajk viac ako 10 rokov skôr.
Národný zväz baníkov (NUM) dňa 5. januára 1972 odmietol malé navýšenie platov Národného výboru uhlia (NCB) a 9. januára vyhlásil štrajk.
135 baní bolo zatvorených, baníci okupovali aj čerpacie stanice, uhoľné elektrárne, oceliarne a prístavy. Priemysel a domácnosti ostali bez energie. Patová situácia trvala až do 25. februára, kedy obidve organizácie dospeli k dohode. Takmer dvojmesačný štrajk trvajúci počas zimy mal pre vládu dva posolstvá - zdôraznil význam uhlia pre krajinu a silu odborových zväzov. Odvtedy vláda začala hľadať spôsob ako ich eleminovať a už nikdy sa tak nestať ich rukojemníkom. Po objavení obrovských zásob zemného plynu v severnom mori, sa produkcia uhlia sa napriek rentabilite niektorých baní, zdala viacmenej zbytočná.
V roku 1984 vláda na čele s novou premiérkou Margret Thatcher smerujúca britskú ekonomiku k voľnému, v snahe zabiť dve muchy jednou ranou sa rozhodla zatvoriť 20 baní, kde o prácu malo prísť 20 000 baníkov.
12. mája 1984 NUM vyhlasuje národný štrajk a 196 000 baníkov (73,7% z celkového počtu) začína okupovať svoje pracoviská. V nasledujúcich 16 mesiacoch je 11 000 baníkov je uväznených, 7 000 zranených, 11 zomrelo a 1 000 bolo prepustených alebo viktimizovaných. Štrajk nezostal bez odozvy a baníkov podporili aj odborové zväzy železničiarov, oceliarov a služieb. Tento štrajk priniesol aj novú dimenziu do britského politického života vytvorením, skupín žien v baníckych komunitách, ktoré okrem prípravy jedla alebo vyberaním príspevkov aktívne vystupovali v okupácií baní. Najznámejším incidentom tohto Veľkého banského štrajku bola bitka o Orgreave.
Arthur Scargill, predák Národného zväzu baníkov
18. júna NUM vyhlásila okupácia bane v Orgreave, snažiac sa zabrániť jej blížiacie sa zatvorenie. Asi okolo 8. hodine ráno sa 5000 baníkov zhromaždilo na lúke pred baňou v snahe zabrániť prechodu kamiónov s uhlím. Oproti nim sa v presných šíkoch pripomínajúce stredoveké bitky postavilo 4000 - 8000 policajtov (presné číslo neexistuje), 50 jazdcov na koňoch a 58 psovodov.
Mnohí policajti si pred začiatkom akcie strhli z ramien svoje identifikačné údaje
Po niekoľkých hodených tehlách, bol nariadený zásah jazdeckej políce, ktorá zatlačila protestujúcich dozadu, čo spôsobilo nárast napätia. Protestujúci reagovali zatlačením polície naspäť, na čo opäť zasiahli jazdci, v snahe ich rozptýlit.
Po tom čo sa im to nepodarilo, do akcie boli povolané Podporné jednotky polície (PSU).Tieto novovzniknuté agresívne a ofenzívne jednotky, používajúce taktiky koloniálnej hongkongskej polície začali ihneď mlátiť neozbrojených prostestujúcich.
Neskôr sa väčšia časť protestujćucich vybrala do neďalekej dediny na pohárik, pričom niektorí stále ostali na lúke, využívajúc horúce počasie napr. hraním futbalu.
Polícia uvedomujúc si svoju prevahu obkľúčila zvyšok protestujúcich znemožnujúc im útek a opätovne začala mlátenie. Bitka sa neskôr presunula aj do dediny, kde boli zbití a uväznení nielen baníci ale aj pozorujúci miestni obyvatelia.
Na konci dňa bolo podľa oficiálneho záznamu uväznených 93 osôb, 51 protestujúcich a 72 policajtov bolo zranených. 95 protestujúcich bolo neskôr obvinených z výtržností a nepovoleného zhromaždovania. Tieto obvinenia boli stiahnuté, potom čo polícia bola obvinená z protiprávneho zatýkania, kedy následne musela zaplatiť 39 baníkom kompenzáciu £ 425 000. Štrajk oficiálne skončil 3.5.1985 po tom čo NUM v snahe zachrániť odbory tesne odhlasovala návrat do práce.
V nasledujúcich 20 rokov bolo zatvorených 164 zo 170 britských baní, čo výrazne znížilo životnú úroveň v celých oblastiach ako napr. Yorkshire alebo Nottinghamshire, kedže celé komunity boli primárne napojené na ťažobný priemysle. Za 10 rokov nezamestnanosť niekde narástla až na 50% a mnohí baníci si dodnes neboli schopní nájsť prácu. V roku 1994 dokonca Európska únia označila okolie mesta Grimethorpe za jedno z najchudobnejších oblastí v únii. Migrácia z týchto miest rapídne stúpla a mnohé mestečká a dediny sa stali "mestami duchov." Navyše napätie medzi tými, ktorí podporili štrajk a tými, ktorí pokračovali pracovať výrazne narúša pocit jednoty v tradičných komunitách.
Veľký štrajk baníkov spolu s Bitkou o Orgreave pre mnohých Britov dodnes zostáva symbolom boja proti Thatcheristickej snahe rozdrviť nielen tento štrajk ale aj komunity a politické posolstvo spojené s týmto odvetvím.
Zdroje:
en.wikipedia.org
guardian.co.uk
num.org.uk
Komentáre